Ako zabaviť psa v zime

Dni sa nám pomaly predlžujú ale ide to naozaj pomaly a ruku na srdce, komu z Vás sa chce ísť so psom na prechádzku, keď prídete domov po tme. Jedna vec je rýchlo zviera vyvenčiť, o tom nie je treba diskutovať a druhá je zviera nechať vyvetrať a trochu ho unaviť.  Vedeli ste, že 15 minút premýšľania dokáže psa unaviť rovnako ako 40 minút trvajúca prechádzka?  Alebo že čuchanie vyžaduje veľkú mieru sústredenia a zvyšuje sebadôveru zvieraťa? A čo keď sa dozviete, že trendy v tréningu psov sú veľmi podobné trendom vo výchove detí ....

Naša firemná Fitmin chovateľka Lucie Šafářová zmieňuje tri možnosti, ako zviera zabaviť a rozvíjať:

1. Hlavolamy

2. Hry

3. Trénink cviků

1. Hlavolamy

Hlavolamy môžu byť výborným pomocníkom pri zabávaní psa. Buď si ich kúpime alebo môžeme byť oveľa kreatívnejší a nejaké si vyrobiť sami.

Je možné využiť napríklad papierový kartón z vajíčok, do ktorého schováme maškrty. Rolky z toaletného papiera môžeme využiť tiež ako skrýšu na maškrty. Ďalej môžeme maškrty umiestniť napríklad na dno plastovej (alebo pokojne aj papierovej) krabice a zakryť ich práve rolkami, o ktoré sa zviera pri hľadaní maškrty nijako nezraní. Pre väčšie alebo divoké psy môžeme použiť plechovú formu na muffiny, do ktorej vložíme pochúťky a prikryjeme ich tenisovými loptičkami, rovnakú funkciu u malých psov môžu mať formičky na ľad, ktoré zakryjeme handričkou alebo papierom. Alebo pochúťky rozmiestnime na starom uteráku, ten opatrne aj s maškrtami zrolujeme  a potom necháme zviera, aby si uterák rozvinulo a postupne sa odmenilo. Pre učenlivých jedincov môžeme na zrolovanom uteráku urobiť ešte uzol. A naopak: pre menej učenlivé zvieratá uterák s maškrtami nezrolujeme, ale len uchopíme v strede a zľahka stočíme, tak sa pes k maškrtám dostane oveľa jednoduchšie. Kreatívne gazdinky môžu psovi prišiť na hraciu dečku rôzne vrecká a otvory (hlavné je nepoužívať žiadne patenty, gombíky, gumičky, zipsy atď...  - zviera by si mohlo na tom ublížiť).  Pozor! Je potrebné začať pomaly, tak aby zviera vedelo, čo od neho očakávame, maškrtu najskôr do kartónu od vajíčok len položíme a dáme pokyn ,,hľadaj". Platí to pre všetky druhy hlavolamov a úkrytov. Pri zrolovanom uteráku necháme nejakú pochúťku hneď na kraji, aby ju pes našiel.  Keď ju nájde, pochválime ho aby vedel, čo je cieľom hry. Veľmi dôležité je v priebehu hry nezabudnúť, že ju hráme pre zábavu a aby sme si spoločný čas spolu užili. Nezáleží na tom, ako rýchlo pes maškrty nájde alebo bude uterák pomaly rolovať pomocou čumáku alebo s nim poriadne zatrasie. Samozrejme nie je žiaduce, aby zviera uterák roztrhalo na kusy.

Ak všetci odídu do práce a pes ostane osamote, môžeme mu nechať na hranie rôzne hračky, samozrejme bezpečné a vyskúšané, ktoré zvieraťu neublížia. Výborné sú rôzne gumové loptičky a zásobníky, z ktorých treba „vydolovať“ pochúťku,  granule alebo dentálne hračky.  Je tiež dobré obnoviť hračky asi raz za 14 dní alebo staré niekde schovať a vymeniť ich za iné. Takto môžeme hračky opakovane striedať, čím udržíme záujem zvieraťa a to sa tak bude stále rozvíjať.

Čuchacie koberčeky – pokojne môžeme využiť koberček do kúpeľne, ktorý má vyšší vlas a umiestniť doň pochúťky, pes má horší zrak a aj keď pochúťka trošku vykukuje, na prvý pohľad ju nemusí vidieť a tak hľadá čuchom.

2. Hry

Môžeme doma v byte vytvoriť zvieraťu improvizované ihrisko, je to hra veľmi vhodná aj pre šteniatka. Napríklad na podlahe v kuchyni - umiestnite predmety na podlahu, ktoré zoženieme v byte, ideálne sú rôzne materiály: drevená doska, kúsok bublinkovej fólie, papier, v ktorom sme dostali zabalený balík, rošt do rúry, stolička alebo dokonca časť matraca, aby vzniklo vyvýšenie. Dobrým nápadom je aj balančná doska, na ktorej cvičíme aj my. Kus plastovej trubice je tiež dobrý nápad. Necháme zviera, aby si terén preskúmalo. Keď sa zvieraťu nejaká prekážka nepáči, musí premýšľať ako sa jej vyhnúť alebo si na ňu môže časom zvyknúť. Na poradí či smere využitia prekážok nezáleží. Je to rovnaké ako s deťmi na ihrisku, keď ich necháte aby sa hrali, kde sa im páči. Medzi jednotlivými ,,stanoviskami" opäť umiestnime maškrty.                                                                                                       

Alebo sa zahrajte na schovávačku. Je možné po byte schovať pochúťky. Napríklad za nohami stoličiek, pod vankúšom na gauči a podľa výšky psa je možné využiť priestor pod podsedákom na stoličke pri jedálenskom stole. Pokojne sa ale môžete držať pri zemi: za rohom gauča, stola, pri okraji linky – pre nás je granulka viditeľná, ale psa stojí veľké čuchové úsilie, aby ju našiel. Opäť môžeme pomôcť tak, že dáme povel „hľadaj“ ak prvej granule ho dovedieme. Rovnako tak môžeme schovať aj obľúbenú hračku, potom môže byť odmenou za nájdenie to, že sa s ňou spoločne pohráme.  V opačnom prípade sú odmenou samotné pochúťky. Samozrejme, verbálna chvála a pohladenie sú vždy na mieste. Hry môže hrať aj viac psov naraz, avšak iba v prípade, že spolu dobre vychádzajú pri bežnom kŕmení a sú na seba zvyknutí. To musí vyhodnotiť chovateľ!

Môžeme spomenúť aj lízacie podložky, ktoré je ale vhodné používať pod dohľadom, aby ich váš pes nezjedol celé. Podložka môže zviera úžasne zabaviť počas toho ako sa sprchujete, alebo keď robíte nejakú domácu činnosť, pri ktore sa zvieraťu nemôžete venovať. Na trhu sú podložky v mnohých tvaroch a dajú sa naplniť mäkkým krmivom.

3. Tréning cvikov

Môžeme trénovať klasické povely - sadni, ľahni alebo cviky z dogdancingu. Triky ako daj mi dole ponožku, otvor dvere, uprac si hračku, alebo hodíme nejaký predmet na zem a povieme „podaj mi...“ vlastne také asistenčné zručnosti. Záleží ale aj na vlohách psa, nie všetci zvládnu to isté.

Aby sme zviera rozvíjali a zamerali sa na to, aby cvičilo s radosťou, musíme ho nechať naučiť sa cvik nenásilne - je to rovnaké ako pri deťoch. Napríklad povel „hanbím sa“, je vhodné cvičiť tak, že psovi na ňufák navlečieme gumičku do vlasov (mala by ísť ľahko zložiť) a on si ju packou postupne dáva dole. Zo začiatku zviera len chválime „to je pašák“ a odmeňujeme, keď sa packou dotkne ňufáku. Pokiaľ už pes trošku pochopil, čo po ňom chceme pridáme slovný povel „hanbím sa“, použijeme ho vždy, keď sa dotkne ňufáka. Postupne skúšame bez gumičky vydať povel ,,hanbím sa" a keď pes dáva labku na ňufák, máme vyhraté. Keď nie, vraciame sa zase o krok späť. Zviera cvičíme tým, že ho nejako motivujeme urobiť požadovaný pohyb. Je možnosť ,,targetovania", ale to je skôr na samostatný článok.

Dúfame, že sa nám podarilo Vás inšpirovať ako tráviť spoločný čas so svojim psím parťákom, aj keď počasie a čas západu slnka vonkajším aktivitám príliš nepraje.